TV kampaň a kniha o kyberšikane

Na stránkach www.streetwork.cz ma zaujal pokus verejne apelovať na zodpovednú kontrolu mediálneho obsahu pre najmenších a knižné dielko Kyberšikana.

Kampaň Rady pre rozhlasové a televízne vysielanie v ČR krátkymi videami reaguje na výsledky výskumu, podľa ktorého má asi polovica detí od štyroch do 14 rokov vo svojej izbe televízor, pričom asi polovica rodičov sa nezaujíma o programy, ktoré ich deti sledujú. Spoty zobrazujú deti ovplyvnené negatívnymi vzorcami správania a vyzývajú, aby bol rodič tým, kto "drží v ruke ovládač".

Oslava

Polnoc

Metro

Názory na túto formu osvety sú rôzne, najmä v súvislosti s aktuálne výraznejšími rizikami  internetu. Ako intervenciu v tejto oblasti vydavateľstvo Portál uviedlo knihu Vanessy Rogers, Kyberšikana, ktorú český odborníci doplnili o informácie a príbehy zo škôl. Nechýbajú v nej aktivity pre prácu s deťmi.

Viac o knihe 

Koľko holubov je na streche?

Na streche sú tri holuby. Keď jedného zastrelím, koľko holubov na streche zostane?

Žiadny? Dvaja? Jeden?

Správnych možností je viac. Napísal o nich Jeffrey Deaver v knihe Diablova slza.

Každé pôsobenie a práca (nielen) s deťmi spôsobí isté zmeny. Aby sme zistili, aký dopad má naša snaha, je potrebné obzrieť sa a preskúmať "zasiahnutý terén". Nuž a práca, to veru nie je ľahká.

Podobnú úlohu si dali aj ľudia z Českej asociácie streetwork (ČAS). Skúmajú nízkoprahové programy, spokojnosť klientov so službami, ktoré im ponúkajú a ich vzájomné vzťahy. Dlhodobý, anonymný a celoplošný výskum, je prvý svojho druhu. Páči sa mi na ňom napríklad úsilie určiť faktory, ktoré pôsobia na úspešnosť práce s deťmi a rozhodnutie iniciátorov spolupracovať s komerčnou výskumnou agentúrou. Výsledky sú a zrejme ešte budú zaujímavé, takže nové výstupy budem sledovať a realizátorom fandím. 

Decká z nízkoprahov zoradili ponúknuté slová podľa obľúbenosti takto:

Keď poznáte klientelu nízkoprahov, možno aj vy budete mať pocit, že je to celkom slušný priemerný výsledok. Viac o projekte Nízkoprahy pod lupou sa dočítate aj tu.

Ako sa rodí úcta

Pekný príklad rešpektujúceho prístupu predviedla Alica, moja nová kolegyňa. Pár minút pred službou prišla do klubu. Decká už posedávali pred vchodom a hneď, ako ju zbadali, dožadovali sa, aby otvorila a pustila ich dnu. Alica pokojne odpovedala, že ich dovnútra nepustí, ale ani za sebou nezamkne. Dodala niečo ako: "Tých päť minút ešte vydržte a sami si potom môžete otvoriť."

Rešpekt, úcta, alebo vážnosť je dôležitá ľudská potreba. Často o ňom počujem hovoriť ľudí v pomocných profesiách aj decká na ulici. Rešpekt tvorí aj ochota ľudí na druhej strane našu úctivosť prijímať. Predpokladá teda rovnocenný, partnerský vzťah.

Alica zobrala požiadavku detí vážne a s úctou na ňu reagovala. Nepodľahla manipulácii, nereagovala direktívne a z deciek urobila partnerov.

Vydržali! Možno aj sedem minút. A keď dvere otvárali, ešte som ich počul pýtať sa, či teraz už vojsť môžu. :)

Sila (ne)obyčajnosti

Deti a mladí, ale aj mnohí dospeláci, ako aj ja, sú otrávení bežnými inštrukciami. Prehliadavajú a nepripúšťajú si ich význam. Účinnejšie sa mi zdá do pravidla vniesť zápletku, alebo ho použiť ako vtip. Podobne, ako to urobil obchodník na obrázku.

 

Vedia ryby lietať?

Vedia! Spolu s deckami pripravujeme súťaž bajkerov (jazdcov na bicykloch) v skateparku. Organizačný tím tvoria štyria chalani a jedno dievča, ale pomáhajú aj ďalší. Veľkí aj malí. Od januára sedíme na pracovných stretnutiach každý týždeň. Plánujeme, rozdeľujeme úlohy, tešíme sa z úspechov, zdieľame problémy, prehodnocujeme, veľa hovoríme a niekedy, sa aj počúvame :) . Náš zámer je Concrete Jungle Jam vyskladať tak, aby sa páčil.

 

Sledovať pokroky deciek (webová stránka, dobre napísaný projekt, komunikácia s partnermi...) je príjemné. Podávajú výkony, nad ktorými často prekvapený točím hlavou a samozrejme, teším sa z ich šikovnosti.

Vytvorte im priestor, usmernite ich, dovoľte im konať a možno tiež budete milo prekvapení. Ani ja som neveril, že ryby vedia lietať: 

Buďte fenomenálni !

Stáva sa vám, že decká len na základe dojmov onálepkujete a pripíšete im vlastnosti, ktoré majú často ďaleko od skutočnosti? Mne áno. Aby som si na nich dokázal urobiť objektívnejší pohľad, snažím sa v kontakte s nimi pozornosť zamerať na videné a počuté javy. Domnienky sa snažím príliš nevnímať a skôr sa sústredím na popis vecí, ktoré mi prezrádzajú zmysly. Popisom javov, alebo fenoménov sa podrobne zaoberá fenomenológia.

Čo myslíte, že je na obrázku?

Môžeme predpokladať, že na obrázku je matka dvojičiek, kt. tlačí kočiar. Vidíme však ženu ktorá pred sebou tlačí dvojičky v bugine. 

Žena na obrázku môže, ale nemusí byť matkou dvojičiek. Môže byť matkou iných detí, bezdetnou opatrovateľkou, alebo úplne inou osobou. Z takýchto mylných predpokladov môže vzniknúť mnoho nedorozumení a krívd. 

Ak sa chcete dozvedieť viac, než to, čo si sami myslíte, neprestaňte pátrať po pravde. Buďte zvedaví. Buďte fenomenálni. Podobne, ako dieťa v kočíku s oranžovou strieškou. :)

PS: Autor fotky z flikru (flickr.com) si myslel, že mladá dáma uteká s deťmi domov pred dažďom. Čo by ste urobili, aby ste domnienku premenili na fakt? ;)

O očuranej doske

Istý čas sme po chalanoch na WeCku neustále nachádzali očuranú dosku. Hľadali sme spôsob, akým problém na klube otvoriť. Potrebovali sme vzbudiť pozornosť detí. Keď kolega nad misu nalepil tento odkaz, myslím, že sme ju získali.

Chcete na niečo ukázať, alebo sa pokúsiť o zmenu? Premýšľajte nad tým, čo mladých zaujme. Ak sa Vám to podarí, využite to na svoj zámer. Hovorte o praktických stránkach, čistení, nepríjemnostiach s tým spojených, o tom, ako by tým zabodovali u dievčat... a bavte sa. :)

Práca vo výškach

Nájsť si cestu k deťom a mladým je jednoduché. Väčšinou vedie do ulíc, ďaleko od školy, na miesta, ktoré im poskytujú azyl. Oveľa zložitejšie je však nájsť si cestu do ich vnútra. O počasí sa môžete zhovárať s hocikým. Dostať sa však k zdieľaniu tém, ktorými mladí žijú, je ako šplhať sa na osemtisícovku.